Judikatúra k právu na ochranu spotrebiteľa

A. K POJMU SPOTREBITEĽSKÁ ZMLUVA

Rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 1314/2005 z 27.7. 2006

- spotrebiteľská zmluva môže byť aj zmluva uzatvorená podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Účastníci řízení dne 15. května 2000 uzavřeli kupní smlouvu (§ 588 a násl. obč. zák.), jejímž předmětem byl prodej bytové jednotky.

Podle § 612 obč. zák. jestliže fyzická nebo právnická osoba prodává zboží jako podnikatel (dále jen \"prodávající\") v rámci své podnikatelské činnosti, platí kromě obecných ustanovení o kupní smlouvě i následující ustanovení § 613 až § 627.

Zvláštní formou kupní smlouvy je smlouva o prodeji zboží v obchodě, na jejímž základě vzniká také vztah mezi prodávajícím a kupujícím, avšak na rozdíl od obecné úpravy kupní smlouvy ( § 588 a násl. ) je při prodeji v obchodě prodávajícím podnikatel (bez rozdílu, zda fyzická nebo právnická osoba), který prodává zboží v rámci své podnikatelské činnosti.

Protože při uzavření kupní smlouvy žalovaná vystupovala jako podnikatel v rámci své podnikatelské činnosti, je třeba na obsah právního vztahu z kupní smlouvy použít úpravu § 613 až § 627 obč. zák., která má ve vztahu k § 588 až § 600 povahu nejen doplňující, ale i speciální; upravuje-li některé otázky proti obecným ustanovením o kupní smlouvě odlišně, má přednost tato zvláštní úprava. V případě odpovědnosti za vady prodané věci ustanovení § 622 obč. zák (ať již ve znění před 1. 1. 2003 či po něm) vylučuje obecnou úpravu, neboť nároky kupujícího definuje odlišně nejen oproti ustanovení § 507, ale i § 597 obč. zák.

Rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 1351/2004 z 29.11. 2005

- právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa bude aplikovať na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v dobe uskutočnenia právneho úkonu

Poukaz žalovaného na rozpor smluvních ujednání s právními normami platnými v zemích Evropské unie není případný, neboť v době uzavření smlouvy Česká republika členem unie nebyla a příslušnou směrnici Rady Evropy (z 20. 12. 1985, č. 85/577/EHS, o ochraně spotřebitele při smlouvách sjednávaných mimo obchodní provozovnu) recipovala do našeho právního řádu s účinností od 1. 1. 2001 až novela občanského zákoníku provedená zákonem č. 376/2000 Sb. V tomto směru soud prvního stupně odkázal na publikovaný rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25 Cdo 1957/2000.

Rozsudok Court of Appeal Civil Division (v. Británia), 24.2. 2004, 2004 EWCA Civ 55 Khatun and Others v Newham LBC

Smernica 93/13/EHS sa aplikuje aj na vzťah medzi bezdomovcom a orgánom miestnej samosprávy, ktorý poskytuje bezdomovcovi ubytovanie na základe Housing Act 1996 (orgán miestnej samosprávy požadoval uzatvorenie zmluvy o ubytovaní bez toho, aby dal bezdomovcovi možnosť si ubytovací priestor prehliadnuť).

B. K POJMU SPOTREBITEĽ

Rozsudok Bundesgerichtshof (SRN), 16.4. 2002, X ZR 17/01

Komunitárne právo považuje až na výnimku uvedenú v smernici 90/314/EHS za spotrebiteľa výlučne fyzickú osobu. Odlišné vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ v smernici 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb tak, že zahŕňa i osobu právnickú, je účelné a chcené.

Rozsudok Bundesgerichtshof (SRN), 22.12. 2004, VIII ZR 91/04

Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva.

(pozn.: znenie čl. 3 (1) smernice 93/13/EHS: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Slovné spojenie „napriek požiadavke dôvery“ nie je do slov. OZ transponované).

Rozsudok Súdneho dvora ES z 3.7. 1997, Francesco Benincasa v Dentalkit Srl., C-269/95, ECR 1997, I-03767

Za spotrebiteľa nemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti (napr. uzatvorí nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu je kancelária, ktorú plánuje použiť na neskoršiu podnikateľskú činnosť).

Rozsudok Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 6.9. 2001, 2 Ob 198/01h

Ak do súkromnoprávneho vzťahu medzi dvoma nepodnikateľmi vstúpi na miesto jedného z nich podnikateľ, ide od tohto okamihu o spotrebiteľský vzťah.

Rozsudok Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 14.7. 2005, 6 Ob 135/05d

Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi bankou a poľnohospodárom na základe zmluvy o úvere, ktorý slúži na úhradu dlhov dlžníka z jeho podnikateľských aktivít, sa nemení na spotrebiteľský vzťah v prípade, že tento neskôr zanechá podnikanie.

(citované: Karel Eliáš a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 2. svazek. Linde Praha, 2008)

C. K SPOTREBITEĽSKÉMU ÚVERU (zákon č. 258/2001 Z.z.)

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.2. 2008, 1Sžo 106/2007 (.pdf súbor, 120 kb)

Zmluva o prenájme s náslendou kúpou veci (leasingové zmluvy), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva).

Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa.